Budujme prístrešky pozoruhodnosti

Dnešná generácia, sme hladná po spoločenstve. Súčasný individualizmus je paradoxný: Len sa nám zdá, že ľudia konajú ako jednotlivci, ale je to celkom inak..

Dnešná generácia, sme hladná po spoločenstve. Súčasný individualizmus je paradoxný: Len sa nám zdá, že ľudia konajú ako jednotlivci, ale je to celkom inak. Vidíme to napríklad v našom obliekaní. Módne reklamy nás volajú a sľubujú individuálne seba-vyjadrenie: „Buď jedinečný!“ „Buď výnimočná!“ „Vytvor svoj vlastný imidž!“ Praktická skutočnosť je však veľmi odlišná. Celý svet sa oblieka vlastne rovnako. Na vlastné oči som to videl aj v odľahlých mestách aj dedinách. Za rečami o individualizme je silná kolektívna mentalita – potreba patriť niekam a k niekomu. Možno že dnes sa nám nehodia zhromaždenia, ale túžime po spoločenstve. Spoločenstvo naplní moju potrebu patriť niekam, potrebu vzťahov. Úzke vzťahy napomáhajú konverzácii, ktorou sa vytvára náš spoločný svet. Okrem pojmu έκκλησία (ekklésia), ktoré označuje Bohom zvolané zhromaždenie veriacich, používa Nová zmluva aj slovo κοινωνία (koinónia). A práve ono zdôrazňuje rozmer láskyplných vzťahov v spoločenstve Ducha svätého. Hoci sme pri našom obrátení ako jednotlivci vstúpili do blízkeho vzťahu lásky s našim Otcom, ktorý nás tak miloval, že dal svojho Syna, aby sme mali večný život, naše osobné spoločenstvo s Ním nemá dôležitý rozmer, ak stojíme mimo spoločenstva, ak stojíme mimo blízkeho vzťahu s Božím ľudom. Čo by to mohlo znamenať v praxi? Bude treba znovu premyslieť, čo znamená „byť cirkvou.“ Ak to na jednej strane nie je iba zídenie ľudí, tak na strane druhej cirkev určite nie je iba akýsi klub, ktorý je nato, aby nám bolo spolu dobre. Ak cirkev je ľud povolaný Bohom, tak je aj ľudom, ktorý je poslaný Bohom. Takým bolo spoločenstvo Ježišových nasledovníkov, cirkvi po domoch prvých kresťanov. Tam sa pestovala hlboká zbožnosť a modlitby, ale aj priateľstvo a vzájomná zodpovednosť, ktoré vyplývali zo spoločne zdieľaného života, ako aj spoločné poslanie. Malé skupiny stelesňujú spoločenstvo a predstavujú vzor pre obnovu cirkvi. Preto musí mať spoločenstvo prednosť pred zhromaždením, ak náš prístrešok má byť dôveryhodný. V dnešnom príspevku nehovorím o akcii kresťanského zhromaždenia veriacich. Píšem o udalostiach, ktoré majú základ láskyplných vzťahov v spoločenstve Ducha svätého, ktoré vznikli v čase keď som bol dieťa. Práve to bol čas, odkedy mi navždy utkveli v pamäti stretnutia veriacich z Gerlachova a Východnej. Láskyplné vzťahy, v spoločenstve Ducha Svätého, ktoré v minulosti vznikli, ich hĺbka, presahuje hranice ľudských snáh a síl. Asi to je dôvod že dnes 60-80 rokov od ich vzniku nás spoločne spája Duch Svätý. Jeho pozvanie tvoriť úzke vzťahy sme mali možnosť potvrdiť aj v sobotu 12.4.2025. Práve v tento sviatočný deň sme mali spoločenstvo s našimi bratmi a sestrami z Gerlachova. Ďakujem všetkým, ale najviac Pánu Bohu že dnes v dobe individualizmu ponúka možnosti vznikať láskyplným vzťahom u nás na Slovensku.