Sobotná popoludňajšia prechádzka
Rôzne aktivity, ku ktorým sa schádzame v zborovom spoločenstve prispievajú k tomu, že prežívame radosť z toho, že patríme k sebe navzájom. Tak tomu môže byť aj v sobotu popoludní, po bohoslužbe v našom zhromaždení veriacich..
Každú sobotu doobeda sa zúčastňujeme na bohoslužbe, stretávame sa v dome Hospodinovom. Moderná doba ma zaujímavú prednosť v živote veriacich ľudí. (Zúčastniť sa bohoslužby čo najužšom vymedzenom čase a po bohoslužbe nasadnúť do autíčka a stratiť sa vo svojej vysnívanej domácnosti).
V sobotu pri spoločnom obede v našom zborečku zaznela výzva, poďme spolu ešte na prechádzku. Vonku je príjemný Jarný vzduch, nahrievaný lúčmi slnka. Pri hojne prestretom stole sa medzi sestrami a bratmi ozval iba jeden hlas „ Ideme“ len nám povedz miesto a čas stretnutia. Všetci počuli, ale nie každý prijal pozvanie.
Ž 133, 1-3 / 1 Pútnická Dávidova pieseň. Aké je dobré a milé, keď sú bratia spolu! 2 Je to sťa najvzácnejší olej na hlave, čo steká na bradu, na Áronovu bradu, čo steká na okraj jeho rúcha. 3 Je to sťa rosa na Chermóne, čo padá na sionské vrchy. Tam udeľuje Hospodin požehnanie a život naveky.
Ž 133 je spomienkou na ťažké chvíle v babylonskom zajatí, keď veriaci judskí boli rozptýlení po celej krajine. Význam bratského a sesterského spoločenstva je v žalme vyjadrený dvoma obrazmi. Prvá sa týka vysvätenia najvyššieho kňaza. Pri ňom bol olej vyliaty na jeho hlavu. Stekal však aj na jeho fúz a zasiahol aj výstrih jeho rúcha. Druhý obraz je rosa z hory Hermon na severe Izraela (2.800 m). V údolí sucha je jediným zdrojom vlahy pre celú zem. Hora Hermon je pokrytá stále snehom, má dosť vody, aby zavlažovala aj pramene Jordánu, ktorý preteká zasľúbenou zemou.
V spoločenstve cirkvi je všetkým dobre. Požehnanie, úžitok z Božej blízkosti, nemá len kazateľ, ten, kto stojí na čele zboru. Rovnako tak olej, určený najvyššiemu kňazovi, steká na tých, ktorí nie sú kňazmi, na všetko na Boží ľud. Aj jednoduchí veriaci majú zo žehnajúceho Áronovho oleja úžitok a prospech. Byť pospolu v svätosobotný deň, po celý deň, je to najväčšie požehnanie aké človek dnes môže dostať v unáhlenom živote.
Rosa hermonská padá potom aj na hory okolo Jeruzalema aj na horu Sijón s Hospodinovým chrámom. Božie požehnanie je pre celú Cirkev a skrze ňu pre celý svet. Náš život môže byť neustále osviežovaný a nemusí „vyhorieť“, keď mám pocit, akoby som sa vydal zo všetkých svojich síl a nemôžem už ďalej. Môžem sa osviežiť a občerstviť u Hospodina, v rodinnom spoločenstve veriacich ľudí aby som mohol ísť ďalej. Aj príroda okolo nás je Jeho chrámom kde môžeme pokračovať v prijímaní požehnania.
Ďakujeme ti za to, Pane, že máme zbor, že smieme žiť v cirkvi. Dal si nám celý deň na to, aby sme žili v spoločenstve. Sami by sme vieru v Teba čoskoro stratili. Dávaš nám v cirkvi okúšať počiatok svojej dobrej vlády, keď sa snažíme naplniť svoje životy láskou jeden k druhému, ktorú nám priniesol tvoj Syn Ježiš Kristus. Daj, aby sme stáli o bratské a sesterské spoločenstvo, ktoré by bolo otvorené pre všetkých ľudí.
Amen.
